Základné princípy mediácie
- Princíp dobrovoľnosti
- Princíp dôvernosti a dôvery
- Princíp neutrality, nezávislosti a nestrannosti mediátora
- Princíp orientácie do budúcnosti
- Princíp pochopenia odlišností
- Princíp zmeny súperenia na spoluprácu
- Princíp alternatív ako hľadania nových možností
- Princíp prevzatia zodpovednosti
- Princíp ukončenia sporu vo forme „win – win“ (víťaz – víťaz)
- Princíp slobody rozhodovania a v rozhodovaní
Nízke finančné náklady
Náklady na mediáciu sú nižšie napr. v porovnaní s nákladmi na súdne konanie a právne služby s ním spojené...
Rýchlosť a časová úspora
Oproti súdnemu konaniu, ktoré trvá aj niekoľko rokov, sa trvanie mediačného procesu počíta na dni a týždne, ťažšie spory niekedy na mesiace...
Dobrovoľnosť
Dobrovoľnosť je jedna z kľúčových podmienok mediácie, ktorá sprevádza celý mediačný proces od jeho začatia až do podpísania mediačnej dohody...
Čo je mediácia?
Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Mediácia je alternatívy spôsob riešenia sporov v civilnom práve za pomoci tretej, nestrannej a neutrálnej osoby – mediátora, ktorý sporiacim sa stranám pomáha vyriešiť ich vzájomný spor a dospieť k obojstranne výhodnej dohode a k urovnaniu sporu.
Výsledkom úspešnej mediácie je dohoda zúčastnených strán a teda vyriešenie konfliktu-vyriešenie sporu. Mediácia je rýchla, efektívna a finančne lacnejšia mimosúdna dohoda ako súdny spor, ktorý môže trvať niekoľko rokov a výsledkom nemusí byť spokojnosť strany, ktorá spor vyhrá súdnou cestou. Prostredníctvom mediácie strany môžu urovnať spor spôsobom a za podmienok, ktoré sú im vnútorne blízke a vedú k spokojnosti všetkých zúčastnených strán.
Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, v ktorom neutrálna osoba - mediátor pomáha sporiacim sa stranám vyjednať urovnanie sporu. Je to najbežnejšie praktizovaná a fungujúca forma mimosúdneho riešenia sporov nielen vo Veľkej Británii, ale aj v iných krajinách Európy, USA a Austrálie.
Charakteristické črty mediácie
- poskytuje pomoc stranám, aby sa samy dohodli na riešení sporu
- dá sa použiť kedykoľvek – pred súdnym sporom alebo arbitrážou alebo súčasne s nimi
- nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore alebo arbitráži, ak neuspejú pri urovnaní sporu
- je rýchla, neformálna a relatívne lacná z hľadiska uskutočnenia
- je dôverná
- dá sa použiť (a používa sa) v celom rade sporov, vrátane obchodných, občianskych, rodinných/rozvodových, environmentálnych, pracovných a susedských
Výhody a nevýhody mediácie
Medzi výhody patria
Hlavnými nevýhodami sú
1Nízke finančné náklady
Náklady na mediáciu sú nižšie napr. v porovnaní s nákladmi na súdne konanie a právne služby s ním spojené. Pri sporoch, ktorých predmetom je majetkové vyrovnanie alebo peňažné plnenie sa skrátením lehôt šetria aj náklady strán na úrokoch, penále, atď. Pri úspešnej mediácii strany navyše ušetria aj výdaje za opravné prostriedky a za prípadné vymáhanie plnenia.
2Rýchlosť a časová úspora
Oproti súdnemu konaniu, ktoré trvá aj niekoľko rokov, sa trvanie mediačného procesu počíta na dni a týždne, ťažšie spory niekedy na mesiace. V ľahších prípadoch sa podarí dosiahnuť výslednú mediačnú dohodu dokonca už po niekoľkých hodinách. Navyše konflikty možno riešiť takmer okamžite, nie je potrebné čakať na stanovenie termínu treťou osobou. Pri mediácii neexistujú prieťahy, námietky či opravné prostriedky, netreba dodržiavať procesné povinnosti ani poriadok, ktorý je mnohokrát veľmi formálny, nepružný a aj spomaľujúci.
3Dobrovoľnosť
Dobrovoľnosť je jedna z kľúčových podmienok mediácie, ktorá sprevádza celý mediačný proces od jeho začatia až do podpísania mediačnej dohody. Na strany nie je vyvíjaný nijaký nátlak, aby k mediácii pristúpili a tak v prípade ich nezáujmu nie je možné mediáciu zahájiť. Znakom dobrovoľnosti mediačného procesu je možnosť jeho ukončenia v ktorejkoľvek etape.
4Neverejnosť
Ak sa strany spoločne s mediátorom nedohodnú na inej forme mediácie, zúčastňujú sa mediačného sedenia iba tí, ktorých sa konflikt bezprostredne týka, t.j. strany sporu.
5Dôvernosť
Informácie, získané v priebehu mediácie sú dôverné a ak sa účastníci nedohodnú inak, nemožno ich zverejňovať. Strany nemôžu uvádzať ako dôkaz veci, ktoré sa ako dôverné pri mediácii dozvedeli.
6Zachovanie obchodnej reputácie a dobrej povesti
Mediácia je proces „za zatvorenými dverami“. Verejné prejednávanie veci (napr. pred súdom) by mohlo viesť k strate dobrej povesti, reputácie nielen z pohľadu verejnosti, ale aj možných budúcich obchodných partnerov. Vytvoriť si dobrú povesť nie je ľahké a jej strata, môže narobiť väčšie škody ako samotný spor. V niektorých krajinách Ázie je kľúčovou snahou „nestratiť tvár“ pri riešení konfliktu a tomuto úsiliu je podriadený celý proces mediácie.
7Dispozícia sporom (kontrola procesu a výsledku konfliktu)
Strany majú stále pod kontrolou proces aj výsledok sporu a samé sa podieľajú na jeho riešení. Volia si mediátora (v prípade pochybností, napr. o mediátorovej nepredpojatosti, ho môžu strany sporu odvolať) a aj prítomnosť ďalších osôb na mediačných sedeniach závisí na ich vôli.
8Flexibilné a kreatívne riešenia
Strany samé navrhujú možné riešenia, ktoré obom vyhovujú a nie sú pritom limitované právnym rozmerom konfliktu.
9Menší psychický otras
Strany sú schopné ľahšie, rýchlejšie a s väčšou šancou opätovne naviazať vzťahy narušené konfliktom. Mediačný proces NEzanecháva v stranách pocity krivdy a nespravodlivosti ako sa to stáva v niektorých prípadoch po súdnom konaní.
10Výsledná mediačná dohoda nepredstavuje prekážku „res iudicata“
Res iudicata („vec rozhodnutá, rozsúdená“) je jednou zo zákonných prekážok súdneho konania. Zakazuje prejednávať po druhýkrát vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá. V prípade mediácie je možné aj po jej úspešnom ukončení výslednou dohodou, následne zahájiť súdne konanie bez možnosti vznesenia námietky „res iudicata“
1Neexistencia priamej vykonateľnosti výslednej dohody
Ak nie je mediačná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená ako súdny či rozhodcovský zmier, nie je priamo vykonateľná proti vôli strán. Práva a povinnosti z takejto dohody je však možné žalovať v nadchádzajúcom alebo tzv. základnom konaní pred súdom tak, ako v prípade práv a povinností z akejkoľvek inej zmluvy.
2Výsledná mediačná dohoda nepredstavuje prekážku „res iudicata“
Ide zároveň aj o nevýhodu mediácie, keďže ktorákoľvek zo strán môže aj napriek výslednej dohode zahájiť súdne konanie.
3Malá informovanosť
Právny inštitút mediácie je doposiaľ v krajinách strednej Európy málo známy a v praxi je jeho využívanie „obmedzené“ práve kvôli nedostatočnej informovanosti verejnosti.
4Dobrovoľnosť
Dobrovoľnosť môže byť aj nevýhodou, keďže každá zo strán sporu môže kedykoľvek prestať spolupracovať a mediáciu aj bez udania dôvodu ukončiť – ide o jednostranné rozhodnutie, ktoré nevyžaduje súhlas druhej zúčastnenej strany, avšak môže ju negatívne zasiahnuť.
Oblasti vhodné pre mediáciu
Mediáciou možno riešiť konflikty
- domáce (rodinné, medzi spolubývajúcimi, atď.),
- komerčné (medzi obchodnými partnermi, vnútropodnikové),
- komunitné (susedské, občianske, vo vnútri spoločenstva),
- zamestnanecké (medzi zamestnancom a zamestnávateľom, medzi zamestnancami navzájom, medzi členmi pracovného tímu, atď.),
- školské,
- spotrebiteľské,
- zdravotné (napr. medzi poškodeným a zdravotníckym zariadením),
- etnické a menšinové (spory, ktoré vznikajú nesprávnou komunikáciou medzi rôznymi kultúrami, menšinami či etnickými skupinami),
- z oblasti autorských práv (medzi spoluautormi, medzi autorom a médiami, majetkové spory z porušenia autorských práv, atď.),
- z trestnej justície,
- z verejnej sféry,
- z environmentálnej oblasti (napr. vytváranie nových skládok odpadu).